BIM je stavebníctvo 21. storočia. Slovensko však má čo doháňať

30.04.2021, Ivan Zich | Správy zo stavebníctva

Skratka BIM sa čoraz častejšie objavuje v článkoch a videách o súčasnosti a blízkej budúcnosti stavebníctva. Keď sa do bežného slovníka dostáva nový výraz, však môže dochádzať k jeho skresleniu. Čo je teda BIM a v čom ide o kľúčovú vec pre mnohé oblasti?

BIM znamená Building Information Modeling – Informačný model stavby. Skratka sa objavila začiatkom tohto tisícročia, keď sa v západných krajinách začali v stavebníctve širšie využívať moderné digitálne technológie.

PlanRadar-1-X.jpg

Prvým krokom bolo prenesenie klasických dvojrozmerných výkresov na obrazovky počítačov, kde s nimi bolo možné ďalej pracovať. Vývoj pokračoval smerom k trojrozmerným modelom, ktorých veľkou výhodou bola pomerne ľahká prezentácia. Stavitelia tak už nemuseli zapájať predstavivosť a z technických výkresov si v hlave skladať obraz toho, čo im architekti a projektanti predložili.


Väčšie nároky na schopnosti

"Kým prvý krok sa na Slovensku ujal celkom ľahko, viac-menej stačilo nakúpiť počítače a softvér, druhá etapa sa stretla s viacerými problémami aj napriek svojim výhodám. Napríklad softvér bol zložitejší, a tak kládol oveľa väčšie nároky na schopnosti projektantov v oblasti IT a grafiky, nehovoriac o čase, ktorý vyžadovalo vytváranie modelu," vysvetľuje Ivan Petráš, odborník na digitalizáciu v spoločnosti PlanRadar, ktorá sa zaoberá využívaním najmodernejších technológií v stavebníctve.

Dnes tu máme tretiu fázu digitalizácie – BIM. Veľmi zjednodušene si to možno predstaviť tak, že stavbu najskôr namodelujú odborníci v počítači, pričom vznikne trojrozmerný model. Ten je však už napríklad zasadený do prostredia, v ktorom sa dajú naprogramovať rovnaké podmienky, akým bude čeliť aj skutočná stavba.

PlanRadar-2-X.jpg


Problémom sú dátové knižnice

To si však vyžaduje veľké množstvo dát. Trebárs to, kde je presne použitý ten-ktorý materiál, kto ho dodal, ako dlho tam je, ako pracuje s prvkami vo svojom okolí alebo kedy sa končí jeho životnosť. Z architektov a najmä projektantov sa tak stávajú povolania, ktoré nemajú ďaleko k programátorom.

Ako tieto dáta zhromaždiť a použiť? Na Slovensku je BIM stále v plienkach, no skúsenosti v rozvinutých krajinách potvrdili potrebnosť štandardizácie v podobe jednotnej dátovej knižnice. Tá by obsahovala informácie o všetkých stavebných prvkoch.

"Dnes nemajú stavebné podniky k dispozícii rozsiahle dátové knižnice, preto si pri snahe o vytvorenie BIM modelu musia firmy veľa vecí programovať samy. Je to veľká prekážka širšieho uplatnenia BIM a digitalizácie slovenského stavebníctva vo všeobecnosti," hovorí I. Petráš. Rovnaký problém je podľa neho aj s normami pre tieto dáta a modely.


EÚ presadzuje jednotné normy

Stavebníctvo všade na svete patrí medzi konzervatívne odvetvia priemyslu, ale Slovensko v digitalizácii značne zaostáva za svojimi európskymi kolegami. Veľká Británia, Holandsko, Francúzsko, Nemecko a najmä škandinávske krajiny majú roky zavedené BIM normy. Európska únia zriadila už v roku 2016 pracovnú skupinu, ktorá má vytvoriť jednotný rámec na zavedenie a používanie BIM vo všetkých členských štátoch EÚ. Za Slovensko je jej súčasťou Slovenská technická univerzita.

Európske stavebné firmy, ktoré BIM využívajú, hovoria o úsporách vo výške až 20 percent z celkových nákladov počas celej životnosti stavby. Digitalizácia totiž umožňuje zistiť potenciálne problémy, odstrániť chyby, mať pripravený všetok potrebný stavebný materiál, ako aj minimalizovať chyby na stavbe a s tým súvisiace zdržania. Zlepšuje sa tak efektívnosť a bezpečnosť a naopak, náklady klesajú.

Tieto úspory by v konečnom dôsledku mohli znamenať zlacnenie výstavby na Slovensku. V prípade obytných budov je v skutočnosti jedno, či by sa to prejavilo v náraste počtu bytov alebo znížením ich ceny, čím by sa stali dostupnejšími. Oboje je na Slovensku pálčivý problém.

PlanRadar-3-X.jpg


Prieskum slovenskej BIM asociácie

Zavádzaniu BIM modelovania by pomohlo, ak by sa vyžadovalo aspoň v prípade štátnych stavebných projektov. V súčasnosti pravidelne využíva BIM približne 17 perc. pracovníkov v stavebníctve. Zistila to slovenská BIM asociácia na základe vlastného každoročného prieskumu. Hoci sa ďalších 33 perc. o problematiku zaujíma, až 50 perc. pracovníkov BIM vôbec nevyužíva.

Situácia je pritom lepšia už aj v Českej republike, s ktorou je slovenské stavebníctvo do veľkej miery previazané. České ministerstvo priemyslu a obchodu vlani podpísalo memorandum s profesijnými organizáciami, vďaka ktorému by BIM mal byť v ČR štandardom od roku 2022. Koncepcia jeho rozvoja pritom bola schválená už v roku 2017.

BIM na Slovensku je stále v začiatkoch. Nadchádzajúca vlna zelenej stavebnej činnosti, o ktorej sa uvažuje v rámci postcovidového Plánu obnovy, by mohla dodať jeho rozvoju želaný impulz.

Foto: PlanRadar

Podobné články

  • Prieskum PlanRadaru o siedmich architektonických trendoch dneška

    37c-shutterstock_233305984-2-X.jpg

    Architektúra a urbanizmus sú odbory, ktoré ovplyvňujú každodenný život väčšiny z nás. Profesionáli z týchto oblastí, sa zásadnou mierou podieľajú na vzhľade miest a komforte ich obyvateľov.

  • Dôležité kroky a opatrenia na posilnenie bezpečnosti na stavbe

    Shutterstock_1895805895-stavba-2-X.jpg

    Stavenisko je jedným z najrizikovejších miest na prácu. Nič na tom nezmenili ani moderné stroje, digitálna technika či rozsiahle opatrenia na predchádzanie nehodám. Ustavičné zmeny pracovného prostredia, nepredvídateľné poveternostné podmienky a vysoká fyzická záťaž zvyšujú riziko úrazov a zdravia.

  • Na železniciach chce štát za desať rokov investovať 5 mld. eur

    Zeleznice-infram-2-X.jpg

    Strategický dokument informujúci, kde chce štát investovať na železniciach počas najbližších desiatich rokov, zverejnilo dnes Ministerstvo dopravy a výstavby SR na svojej webovej stránke.

  • V digitalizácii musí slovenské stavebníctvo urobiť ďalší krok

    55c-shutterstock_627164012-2-X.jpg

    Kedysi sektor výstavby spravil veľký krok, keď prešiel z rysovacích dosiek na projektovanie CAD. Aby slovenské stavebníctvo bolo konkurencieschopné a efektívne, musíme urobiť ďalší krok.

  • Zdražovanie stavebných materiálov môže zmierniť digitalizácia

    77c-shutterstock_424808146-2-X.jpg

    Aktuálnu situáciu v stavebníctve komplikujú rastúce ceny materiálov. Hoci to nie je problém iba slovenského trhu, SR čelí aj nedostatku bytov (najmä v hlavnom meste). Ich výstavba sa v tejto situácii ešte viac spomalila, čo problém prehĺbilo. Existuje však riešenie, ktoré môže následky pandémie výrazne zmierniť – digitalizácia.

  • Dánsko môže byť inšpiráciou, ako naštartovať zelenú transformáciu

    Kodan-Nordhavn-5-X.jpg

    Ambicióznosť sa vypláca. Ukazuje to dánsky prístup k udržateľnej výstavbe, ktorý by mohol byť inšpiráciou aj pre investície do obnovy budov v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Presvedčili sa o tom aj účastníci nedávnej prezidentskej delegácie z radov odborníkov na udržateľnú výstavbu na oficiálnej návšteve Dánskeho kráľovstva.