Operačný program Doprava z eurofondov využil 58,8 perc.

02.01.2015, SITA | Správy zo stavebníctva

Na projekty v Operačnom programe Doprava na roky 2007-2013 sa k 30. novembru vlaňajška z peňazí Európskej únie vyčerpalo 1,858 miliardy eur. Znamená to 58,81 percenta zo záväzku 3,16 mld. eur.

Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k tomuto termínu predstavovalo 393,07 milióna eur, čo je 63,12 perc. zo záväzku 622,46 mil. eur. V porovnaní s koncom októbra čerpanie eurofondov vzrástlo o 102 mil. eur, resp. o 3,25 percentuálneho bodu. Domáce spolufinancovanie sa medzimesačne zvýšilo o 17,86 mil. eur, alebo o 2,84 percentuálneho bodu.

Ako vyplýva z informácií o čerpaní eurofondov, z Kohézneho fondu sa v Operačnom programe Doprava (OPD) použilo z európskych zdrojov ku koncu novembra 1,368 mld. eur a na spolufinancovanie 241,02 mil. eur. Cez Európsky fond regionálneho rozvoja sa z peňazí EÚ vyčerpalo 489,96 mil. eur a na spolufinancovanie 152,05 mil. eur.

Nezrovnalosti a vratky v OPD pri zdrojoch EÚ koncom novembra minulého roku dosiahli 130,72 mil. eur (7,03 perc. z objemu čerpania) a pri domácom spolufinancovaní 30,36 mil. eur (7,72 perc.). Na celkovej sume nezrovnalostí a vratiek sa v najvyššej miere podieľa korekcia za skrátenie lehôt na predloženie súťažných podkladov, ktorú udelila Európska komisia pre takmer všetky operačné programy.

Peniaze z nezrovnalostí a vratiek sa vracajú späť do alokácie operačného programu. Ministerstvo dopravy priebežne nahrádza neoprávnené výdavky evidované v nezrovnalostiach novými projektmi, ktoré sú pripravené v zásobníku projektov, aby sa vyčerpala celá schválená alokácia programu.

Zazmluvnenie zdrojov EÚ v OPD presiahlo 110 perc. oproti alokácii. Dôvodom nadkontrahovania je podľa rezortu dopravy snaha o úplné pokrytie schválenej sumy. Počas implementácie projektov sa môže zmeniť predpokladaná výška nenávratného finančného príspevku, napríklad pre nižšie vysúťažené ceny, prípadne pre korekcie a vratky.

V prioritnej osi 1 Železničná infraštruktúra (modernizácia tratí a staníc) bolo ku koncu novembra zo zdrojov EÚ použitých 646,49 mil. eur a zo štátneho rozpočtu 114,09 mil. eur (miera čerpania v oboch prípadoch po 74,36 perc.). V prioritnej osi 2 Cestná infraštruktúra (výstavba diaľnic) sa vyčerpalo z európskych peňazí 614,29 mil. eur a z domácich zdrojov 108,4 mil. eur (po 60,28 perc.). V prioritnej osi 5 Cestná infraštruktúra (výstavba rýchlostných ciest a modernizácia ciest prvej triedy) sa z rozpočtu EÚ minulo 379,05 mil. eur a štát prispel sumou 66,89 mil. eur (po 54,62 perc.).

V prioritnej osi 6 Železničná verejná osobná doprava (nákup nových vlakov) sa zo zdrojov EÚ aj štátneho rozpočtu použilo po 79,64 mil. eur (zhodne 89,98 perc.). V prioritnej osi 4 Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov bolo z peňazí EÚ použitých 99,97 mil. eur (23,52 perc.) a na spolufinancovanie 17,18 mil. eur (25,57 perc.). V prioritnej osi 7 Technická pomoc sa z európskych zdrojov využilo 31,27 mil. eur a z domácich peňazí 5,52 mil. eur (po 65 perc.). V prioritnej osi 3 Infraštruktúra intermodálnej prepravy čerpanie z rozpočtu EÚ dosiahlo 7,66 mil. eur a spolufinancovanie 1,35 mil. eur (úroveň čerpania po 48,07 perc.).

Podobné články

  • Výstavba diaľnic sa má urýchliť, parlament schválil novelu zákona

    D2-malacky-sk-2-X.jpg

    Príprava a výstavba diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku by mala byť rýchlejšia a efektívnejšia. Umožní to novelizácia zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorej návrh dnes schválila Národná rada SR.

  • Prieskum o angažovanosti politikov v segmente obnovy budov

    Budovy-obnova-2-X.jpg

    Platforma Budovy pre budúcnosť a jej deväť členských združení hodnotili angažovanosť politikov v segmente obnovy budov. Ocenili najmä prezidentku Zuzanu Čaputovú, ako aj legislatívne návrhy či činnosť inštitúcií.

  • Na železniciach chce štát za desať rokov investovať 5 mld. eur

    Zeleznice-infram-2-X.jpg

    Strategický dokument informujúci, kde chce štát investovať na železniciach počas najbližších desiatich rokov, zverejnilo dnes Ministerstvo dopravy a výstavby SR na svojej webovej stránke.

  • V digitalizácii musí slovenské stavebníctvo urobiť ďalší krok

    55c-shutterstock_627164012-2-X.jpg

    Kedysi sektor výstavby spravil veľký krok, keď prešiel z rysovacích dosiek na projektovanie CAD. Aby slovenské stavebníctvo bolo konkurencieschopné a efektívne, musíme urobiť ďalší krok.

  • Dánsko môže byť inšpiráciou, ako naštartovať zelenú transformáciu

    Kodan-Nordhavn-5-X.jpg

    Ambicióznosť sa vypláca. Ukazuje to dánsky prístup k udržateľnej výstavbe, ktorý by mohol byť inšpiráciou aj pre investície do obnovy budov v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Presvedčili sa o tom aj účastníci nedávnej prezidentskej delegácie z radov odborníkov na udržateľnú výstavbu na oficiálnej návšteve Dánskeho kráľovstva.

  • Stavebný softvér sa môže naučiť používať každý, výhody sú zjavné

    76c-shutterstock_1039121731-2-X.jpg

    Digitalizácia v stavebníctve postupuje na Slovensku pomaly. Jednou z najčastejších príčin je obava pracovníkov z novej technológie. Používanie softvéru na stavbu a údržbu budov, ako je napríklad PlanRadar, je však v skutočnosti jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať. Úspora a efektívnosť, akú softvér prináša do stavebných aj údržbárskych procesov, je pritom vysoká.