Nechcení škodcovia sa pred zimou môžu nasťahovať aj do vášho domu

22.11.2022, Martin Paulík | Rodinné domy

Každý živý tvor si na jeseň hľadá úkryt pred nadchádzajúcou zimou. Hlodavce, vtáky a iné živočíchy často za vhodné miesto považujú zaizolované strechy rodinných domov, prípadne dutiny v obvodových múroch. Nie všetky materiály sú však pre ne rovnako lákavé a dostupné.

Žiadna izolácia strechy nie je stopercentne odolná voči rezákom kún, myší a iných hlodavcov. Dokážu sa cez ňu prehrýzť, aby boli v teple, v suchu a v bezpečí. Okrem toho, že takto napáchajú škody na materiáloch, v dôsledku čoho vznikajú tepelné mosty a dochádza k únikom tepla aj prenikaniu vlhkosti, hlodavce navyše vylučujú vlastné tekutiny, ktoré sú zdrojom zápachu.

Kyselina močová potom narúša povrch niektorých materiálov, napríklad drevených nosníkov a parozábran. A zabudnúť nemôžeme ani na zdravotné riziko, keďže tieto živočíchy na človeka prenášajú rozličné parazitické ochorenia (vírusy, baktérie, mykózy).

Pena je pre hlodavce menej lákavá

Samozrejme, nik nechce hlodavca pod svojou strechou. Ale zabrániť tomu, aby sa tam nasťahoval, je takmer nemožné. Škodcovia inštinktívne dokážu nájsť suché, teplé a bezpečné miesto, pričom dávajú prednosť takým druhom izolácie, cez ktoré sa dostanú čo najľahšie.

Najnáchylnejšie na poškodenie vplyvom biologických faktorov (baktérie, plesne, huby, hmyz) sú izolácie z dreveného alebo kokosového vlákna, celulózy, zo slamy alebo z konope, teda tepelné izolácie organického pôvodu.

Pri laboratórnych pokusoch, v ktorých mali myši možnosť dostať sa za potravou v rôznych typoch izolácie (polystyrén, PUR pena, slama, ovčia vlna, konope, kamenná vlna, sklená vata, celulóza), najlepšie obstála polyuretánová pena a extrudovaný polystyrén.

Myši nemali záujem sa cez ne prehrýzať, hoci ich na druhej strane čakalo jedlo. Naopak, prírodné organické izolácie neboli pre hlodavce žiadnou prekážkou a za potravou sa cez ne dostali ľahko a rýchlo.

Podľa autorov štúdie z Technickej univerzity vo Zvolene myši nemali chuť prehrýzať sa cez striekanú PUR penu. Dôvodom je mikroštruktúra tohto materiálu s uzavretými pórmi a chemické zloženie izolácie.

"Neznamená to, že ide o 100-percentnú záruku. Platí však, že ak chceme zabrániť, aby izoláciu poškodili škodcovia, PUR pena je najlepším riešením," potvrdzuje Lukáš Kmenta, country manažér spoločnosti Huntsman Building Solution (HBS) pre Čechy a Slovensko.

Zdravotne neškodné

Mohlo by sa zdať, že riešenie izolácie, ktoré je "zdravé" pre ľudí a pre prírodu, živočíchy viac láka. Ale pravda je taká, že striekané kanadské peny sú tiež zdravotne neškodné a na rozdiel od vaty alebo polystyrénu nezvyšujú ani objem odpadu, ktorý končí na skládkach.

"Cieľom výroby pri PUR penách je odpad nevytvárať, ale, naopak, spracovať. Vďaka inovatívnym a udržateľným technológiám ročne spracujeme až 250 miliónov PET fliaš. Premieňame ich na materiál, z ktorého priamo na stavbe vzniká izolačná pena," poznamenáva L. Kmenta.

Okrem toho, že na penu si hlodavce takmer netrúfnu, má ďalšie plusy z hľadiska šetrenia nákladov i z hľadiska zdravotných benefitov. Múdra striekaná pena na rozdiel od vaty alebo minerálnej izolácie nemení v priebehu času svoj objem ani tvar, ostáva rovnaká s rovnakými tepelnoizolačnými a ďalšími fyzikálnymi vlastnosťami. Po celý čas svojej životnosti je odolná voči kondenzácii vlhkosti, takže sa netvoria zdraviu škodlivé a stavbu ohrozujúce plesne.

Opravy po hlodavcoch

Oprava či dokonca výmena izolácie strechy poškodenej hlodavcami stojí tisíce a zaberie týždne. Teda až na striekanú polyuretánovú penu, ktorej aplikácia trvá na dome štandardnej veľkosti iba jednej deň.

Opraviť hlodavcami alebo inými zvieratami poškodenú izoláciu je však nutnosť, lebo narušená izolácia znamená ďalšie problémy – od únikov tepla, cez vlhnutie a poškodzovanie materiálov, zvýšenú hlučnosť a prašnosť až po zdravotné riziká v dôsledku biologických zvyškov po neželaných podnájomníkoch.

Náklady na opravu môžu byť hradené aj z poistenia domu. "V rámci poistenia bytov a rodinných domov, ktoré ponúkame, je do poistného krytia automaticky zahrnuté aj poistné riziko vzniku škôd spôsobených voľne žijúcimi živočíchmi. Ide o situáciu, keď voľne žijúce živočíchy, teda nie domáce zvieratá, spôsobia poškodenie alebo zničenie poistenej stavby na jej vonkajšej strane, čiže napríklad na obvodových stenách alebo na strešnej konštrukcii a podobne," hovorí Alena Kováčiková, manažérka produktového úseku Poisťovne Premium.

"Okrem takýchto škôd na nehnuteľnosti sú poistením kryté aj náklady vynaložené na odstránenie hniezd včiel, ôs alebo sršňov za podmienky, že im predchádzala škoda spôsobená voľne žijúcimi živočíchmi a aj náklady vynaložené na dezinsekciu alebo deratizáciu v súvislosti so škodami spôsobenými voľne žijúcimi živočíchmi," dodáva A. Kováčiková.

Foto: Viard, ArchonCodex, Eyesfoto